Blog

CZ/SK vedci objavili prelomový spôsob, ako cielene likvidovať infekcie podobne ako antibiotiká – bez vzniku rezistencie! Tento prevratný objav môže zmeniť budúcnosť liečby bakteriálnych ochorení.

Viac o tomto prelomovom výskume sa dočítate v článku: Česi objavili kmene, ktoré cielene likvidujú infekcie ako antibiotiká.

Prečo je to tak dôležité?

• Antibiotická rezistencia je jednou z najväčších zdravotných hrozieb dnešnej doby.
• Nové objavy ponúkajú účinné riešenie bez vedľajších účinkov a rizika neúčinnosti.
• Teraz môžete podporiť svoju imunitu inovatívnymi produktmi na prírodnej báze!

Predstavujeme vám unikátny prípravok, ktorý využíva silu týchto prelomových objavov: BAC-ENTOS – každodenná ochrana vášho imunitného systému.

Probiotiká BAC-ENTOS, ktoré vedia „vypátrať“ a zničiť pôvodcov infekcie angíny, zápalu pľúc či zápalu čriev. Na rozdiel od širokospektrálnych antibiotík pritom ušetria prospešné baktérie nevyhnutné pre fungujúcu imunitu. Objav z laboratórií spoločnosti Fermatigo / JULAMEDIC následne overila Masarykova univerzita v Brne. Výskum by teraz mohol predstavovať jedno z riešení hroziacej celosvetovej antibiotickej rezistencie.

Cukrovka, Crohnova choroba, ulcerózna kolitída, ale aj rakovina. To sú len niektoré z mnohých ochorení, ktorých spoločným menovateľom býva znížená produkcia tzv. butyrátu črevnými baktériami. Česi patria k európskym priekopníkom procesu, pri ktorom je butyrát cielene dopĺňaný do čreva.

Butyrát je soľ kyseliny maslovej, ktorú produkujú prospešné črevné baktérie. Obnovuje celistvosť črevnej sliznice a tým znižuje prenikanie črevného obsahu do sliznice a následne do krvi. Má tiež zásadný vplyv na tlmenie chronických zápalov v čreve. „Butyrát je produkovaný najmä tzv. anaeróbnymi baktériami, ktoré fermentujú vlákninu v čreve. Ide bez preháňania o esenciálny vitamín alebo živinu ovplyvňujúcu množstvo fyziologických procesov v ľudskom tele. Rôzne vedecké štúdie preukázali, že butyrát môže pôsobiť protizápalovo a dokonca aj protinádorovo, napríklad tým, že spúšťa apoptózu, čiže cielenú smrť buniek kolorektálneho karcinómu,“ vysvetľuje Petr Ryšávka zo spoločnosti MICROCENTRANS a JULAMEDIC, ktorá sa zaoberá výskumom butyrátu. „Ukazuje sa tiež, že butyrát zvyšuje citlivosť tkanív na inzulín, čím predstavuje nový smer podporného dopĺňania výživy u pacientov s cukrovkou.“

Butyrátový paradox: zdravé bunky podporuje v raste, nádorové ničí

Medicína pozná už niekoľko rokov pojem butyrátový paradox. Ide o schopnosť oddeľovať v organizme, najmä v oblasti črevnej sliznice, zdravé a nádorové bunky, pričom tie zdravé podporuje v množení. Nádorové bunky naopak ničí tým, že u nich vyvoláva proces takzvanej bunkovej samovraždy (apoptózy). „Predpokladom pre správny účinok butyrátu je jeho dostatočný príjem. Základnou podmienkou je jeho špeciálna úprava, ktorá zabezpečí, že butyrát pri prechode tráviacim systémom nebude poškodený agresívnym pH žalúdka,“ uvádza Petr Ryšávka s tým, že v súčasnosti sa butyrát dostáva do tela pacientov vo forme špeciálne upravených kapsúl. Jeho tím momentálne pracuje na vývoji cieleného uvoľňovania butyrátu, čo by ešte výraznejšie zvýšilo jeho účinnosť.

Zápaly a ochorenia čriev, obezita aj dedičné choroby

Butyrát pôsobí ako regulačná molekula našej imunity protizápalovo, čo ho predurčuje na využitie pri liečbe črevných zápalov. Jeho produkciou baktérie ovládajú náš imunitný systém a tlmia jeho chronické reakcie. Veľkú nádej tak do budúcna prináša pre pacientov s Crohnovou chorobou či ulceróznou kolitídou. „Testy vykonané na zahraničných pracoviskách preukázali, že práve pacienti s ulceróznou kolitídou mali výrazne znížený obsah baktérií, ktoré butyrát produkujú,“ vysvetľuje Petr Ryšávka. Podobne nízky obsah butyrátu podľa prieskumu vykazujú aj ľudia trpiaci cukrovkou, preto je možné butyrát veľmi úspešne využiť aj pri jej liečbe. Sľubné výsledky prinášajú aj prvé publikácie, ktoré sa zaoberajú terapeutickým potenciálom butyrátu pri niektorých dedičných ochoreniach, ako je napríklad cystická fibróza.

Cukrovka, Crohnova choroba, ulcerózna kolitída aj rakovina – to sú len niektoré z mnohých ochorení, ktorých spoločným menovateľom býva znížená produkcia takzvaného butyrátu, soli kyseliny maslovej, v ľudskom tele. Butyrát produkujú prospešné črevné baktérie. A práve českí odborníci patria k európskym priekopníkom procesu, pri ktorom sa táto látka cielene dopĺňa do čriev.

Butyrát obnovuje celistvosť sliznice a znižuje tak prenikanie obsahu čriev práve do sliznice a následne do krvi. Zároveň má zásadný vplyv na tlmenie chronických zápalov v čreve – konkrétne v hrubom čreve ide najmä o prevenciu rakoviny konečníka, v tenkom čreve zas o prevenciu napríklad Crohnovej choroby.

„Ide o esenciálny vitamín či živinu, ktorá ovplyvňuje mnoho fyziologických procesov v ľudskom tele. Viaceré vedecké štúdie preukázali, že butyrát môže pôsobiť protizápalovo a dokonca protinádorovo – napríklad tým, že spúšťa cielenú smrť buniek kolorektálneho karcinómu (rakoviny hrubého čreva),“ vysvetlil pre Novinky Petr Ryšávka zo spoločnosti MICROCENTRANS so sídlom v Brne, ktorá butyrát skúma.

Spoločnosť sa celkovo zaoberá vývojom, výskumom a výrobou biotechnologických produktov so zameraním na potravinárske, farmaceutické, hygienické, kozmetické a ekologické aplikácie.

„Ukazuje sa tiež, že butyrát zvyšuje citlivosť tkanív na inzulín, čím predstavuje nový smer podporného doplnku pre pacientov s cukrovkou,“ dodal výskumník, ktorý pôsobí aj na Fakulte chemickej Vysokého učení technického (VUT) v Brne.

Zdravé bunky rozmnožuje, nádorové ničí

Medicína už niekoľko rokov pozná pojem „butyrátový paradox“. Ide o schopnosť odlišovať v organizme, najmä v oblasti črevnej sliznice, zdravé bunky od nádorových. Zdravým bunkám butyrát pomáha v množení, zatiaľ čo nádorové naopak likviduje tým, že u nich spúšťa proces takzvanej bunkovej samovraždy.

„Predpokladom správneho účinku butyrátu je jeho dostatočný príjem. Základnou podmienkou je jeho špeciálna úprava, ktorá zabezpečí, že pri prechode tráviacim systémom nebude poškodený agresívnym pH žalúdka,“ uviedol Ryšávka s tým, že v súčasnosti sa butyrát dostáva do tela pacientov formou špeciálne upravených kapsúl.

Jeho tím teraz pracuje na vývoji cielenej formy uvoľňovania butyrátu, čo by ešte výraznejšie zvýšilo jeho účinnosť.

Butyrát pôsobí ako regulačná molekula našej imunity protizápalovo a mohol by sa tak využiť pri liečbe črevných zápalov. Jeho produkciou baktérie ovplyvňujú imunitný systém a tlmia jeho chronické reakcie. Do budúcnosti tak predstavuje veľkú nádej pre pacientov s Crohnovou chorobou alebo ulceróznou kolitídou.

„Testy vykonané na zahraničných pracoviskách preukázali, že práve pacienti s ulceróznou kolitídou mali výrazne znížený obsah baktérií, ktoré butyrát produkujú,“ dodal Ryšávka.

Podobne nízky obsah butyrátu vykazujú aj ľudia trpiaci cukrovkou, preto by ho bolo možné úspešne využiť aj pri jej liečbe.

Jedno jablko denne udrží lekára na míle ďaleko, no podľa nemeckých odborníkov je v prevencii rakoviny hrubého čreva účinné aj popíjanie džúsu z tohto ovocia. Látky obsiahnuté v ovocí aj šťave totiž podporujú biologický mechanizmus, ktorý počas kvasenia v črevách produkuje protirakovinové látky.

Podľa doktora Dietera Schrenka z Universität Kaiserlautern hrá kľúčovú úlohu pektín. Jeho prítomnosť v črevách zvyšuje obsah butyrátu v trávenej zmesi. A práve butyrát pôsobí chemopreventívne proti vzniku rakoviny hrubého čreva. Butyrát je krátky reťazec mastnej kyseliny.

"Butyrát nielenže slúži ako hlavná výživa pre epitel (výstelku) čreva, ale zrejme zohráva aj dôležitú úlohu v účinnosti prirodzenej vlákniny ako ochrany pred rakovinou hrubého čreva," tvrdí doktor Schrenk.

Jeho tím v laboratóriu taktiež preukázal, že pri zvýšenej prítomnosti butyrátu po pridaní jablčného pektínu došlo k zníženiu syntézy histón deacetylázy. Tá pritom výrazne podporuje rast prekanceróznych a nádorových buniek.

"Jablká sú zdrojom prirodzenej vlákniny a polyfenolov s nízkomolekulovou hmotnosťou v západnej strave. Výrobky bohaté na pektín z jabĺk môžu podľa očakávania mať protirakovinové účinky v črevách," uviedli nemeckí odborníci.

Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise Nutrition.

• Nutrition Volume 24, Issue 4, April 2008, Pages 366-374